Vstupenky na zápasy Spartaka
Your Choice
Unihouse/Garlando
Casino Olympic
RM JET
TravelStar
Hotel London Trnava
La Pension / La Cafe Trnava
Kapany interiér
EuroAutoŠkola
reklamný priestor pre Vás
TRNAVSKÝ HLAS
Rybárske potreby Mivardi - všetko pre Vašu rybačkuJohnEliot - eShopy - webStránky - grafika
na úvodnú stranu
na úvodnú stranu
na úvodnú stranu
oficiálna stránka klubu

ARCHÍV ČLÁNKOV



partneti stránky
johnELIOT - web stránky, grafika, animácie, fotografia
IKO foto - profesionálna fotografiafoto4F - fotoslužba, digiminilab
MTTnic

foto: Lukáš GrinajV druhej časti rozhovoru s novým kondičným trénerom Martinom Rusňákom si priblížime jeho osobu. Pozrieme sa na kluby, v ktorých pôsobill, pristavíme sa pri reprezentácii. Taktiež sa dozviete niečo viac o jeho vzoroch či snoch do budúcna.

Ako ste sa dostali k práci kondičného trénera?

„Nechcem povedať, že to bola náhoda, ale v dobe, keď som chodil na FTVŠ, špecializácia kondičný tréner nebola. Ja mám špecializáciu futbal. Myslím, že vtedy trošku absentovala táto zložka vo viacerých kluboch. Kondičného trénera si mohli dovoliť v našom ponímaní iba veľké kluby ako napr. Slovan, možno Trnava. Na FTVŠ som získal poznatky z iných športov, ktoré mi vo futbale chýbali a tým, že som mal špecializáciu futbal a trh trénerov bol v tom čase plný a nemenný, predsa len, na prelome tisícročí to boli veľké trénerské ikony, tak som sa začal venovať kondičným veciam. Sám seba nepovažujem tým pádom za štandardného trénera, pretože nie som od atletiky, nie som od póla, ani od iných športov, ale od futbalu. Veľa vecí riešim špecificky, čo je možno výhoda, pretože ten šport poznám detailne.“

Dá sa ísť vo vašom prípade so vzdelaním vyššie, alebo je to už iba o špeciálnych kurzoch?

„Som držiteľom EURO PRO licencie, čo je najvyššia možná vo futbale. Mesiac alebo dva dozadu som bol za Jurajom Kuckom, ktorý nám vybavil stáž v AC Miláno. Je to skôr o stážach, vnímaní a učení sa. Nemyslím si, že by sa dalo dosiahnuť vyššie vzdelanie. Semináre sú povinné, ale je to pre prospech veci. Stáže si riešime a platíme sami.“

Čím je práca kondičného trénera pre vás špecifická?

„Zvyknem si robiť iba svoju časť tréningu, aj keď, samozrejme, radíme sa s trénermi, aký mám názor na niektoré veci. Futbal som dokonca aj hral. Myslím si, že v tomto mám oproti ostatným kondičným trénerom, ktorí tento šport nehrali, výhodu. Beriem to však aj z opačnej strany. Momentálne by som sa nevedel vžiť do pocitu kondičného trénera v hokeji, alebo hádzanej. Ten šport by som musel niekoľko rokov precítiť. Mojou úlohou je pripraviť mužstvo len po kondičnej stránke a tým by som to definoval, že toto je špecifická vec, ktorú ostatní členovia realizačného tímu riešiť nemusia.“

Čo alebo kto vás presvedčil prijať ponuku z Trnavy?

„V Dunajskej Strede som mal, podobne ako mám tu, dlhodobú zmluvu. Zhruba pred rokom tam však prišlo k výmene trénera a niektorých ľudí vo vedení klubu. Ja som to nikde nerozvíjal, ale poviem to tak, že s filozofiou, ktorou sa klub po zmene začal uberať, som sa nestotožnil. Na vlastnú žiadosť som v lete rozviazal zmluvu. Čo sa týka Trnavy, tým, že sa tu vymenil trénerský tím, oslovil ma tréner Hucko spolu s generálnym manažérom Blažekom, s ktorým sa poznám ešte zo Senice. Keď prišla ponuka, vôbec som nad ňou dlho nepremýšľal, s Viktorom sme si sadli a za desať minút sme sa dohodli na spolupráci.“

Dunajskú Stredu ste vnímali ako výzvu, vnímate tak aj trnavský Spartak?

„V Dunajskej som to bral ako výzvu, pretože šesť mesiacov pred mojím príchodom sa zmenili vlastnícke pomery. Začalo sa tam budovanie, smerovanie toho klubu, ktoré trvá dodnes. Poviem to tak, je to možno, momentálne, druhý najdiváckejší klub, čo potvrdzujú návštevy. Trnava je však Trnava a to rozhodovanie nebolo vôbec ťažké. Myslím si, že Spartak má väčší potenciál v rámci slovenského futbalu a to je nepopierateľný fakt.“

V Dunajskej Strede ste mali na starosť kondičnú prípravu od A – tímu až po mládež. Čaká vás niečo podobné aj v malom Ríme?

„Nebolo to celkom tak, skôr to bolo o vízií, že čo robiť, ako to robiť. Teraz mám na mysli tie nižšie kategórie. Nedá sa stíhať všetko. Ak máte pracovať s A – mužstvom a pod sebou máte dvadsať až dvadsaťštyri hráčov, kde vždy príde niekto nový, vždy je niekto zranený atď., a máte to robiť poriadne, nedá sa to časovo stíhať. Skôr to bolo o tímovej, resp. klubovej koncepcii. Za ten rok sme to stihli nastaviť. Ako pokračujú ďalej neviem, pretože už vyše šesť mesiacov tam nepôsobím. Zatiaľ som vždy pracoval iba s dospelými. Čo sa týka Trnavy, rozprávali sme sa o mládeži s Marošom Černým. Vôbec sa tomu nebránim, práve naopak, keď klub funguje ako jedna rodina od prvého mužstva až po prípravku, je to len pre dobro veci a myslím, že ak bude záujem, nemám s tým problém.“

V Trnave zastávate funkciu druhého asistenta. Čo všetko je náplňou vašej práce?

„Napríklad sa s trénermi rozprávame celkovo o kádri, čo sa týka možných posíl, či áno alebo nie. Taktiež riešime herné tréningy, či už ide o záťaž alebo intenzitu. Každý má však svoju zodpovednosť a kompetencie na svoju špecifikáciu v realizačnom tíme.“

Na svoj mladý vek máte toho veľa za sebou. Pôsobili ste v Interi Bratislava, Artmedií Petržalka, AS Trenčín, Senici, Dunajskej Strede a teraz je to Trnava.

„Inter to už bolo dávno, Trenčín takisto. Veľmi rád by som fungoval niekde dlhšie ako rok, pretože ten rok je na to, aby ste nastavili určité veci, spoznali systém, hráčov atď. Teším sa teraz na to tu v Trnave. Dúfam, že to bude v tomto smere napredovať a Trnava dosiahne méty, ktoré si zaslúži.“

To, že odvádzate kvalitnú prácu potvrdzuje fakt, že už ôsmy rok pôsobíte v národnom tíme Slovenska. Ako ste sa tam dostali?

„Boli sme partia, alebo teda realizačný tím, ktorý pôsobil v Artmedií Bratislava v čase, keď Artmedia získala pohár s titulom a prebojovala sa do hlavnej fázy Ligy majstrov pod taktovkou trénera Weissa. Ten sa neskôr dostal na lavičku reprezentácie a gro realizačného tímu si zobral so sebou. Ďalší dvaja, resp. traja tréneri, si ma v tejto funkcií nechali. Bol to ich výber, veľmi sa tomu teším. Reprezentácia je vrchol pre každého, či už ide o hráča alebo kondičného trénera. O to viac si to vážim, že som tam už toľko rokov.“

Aké sú najväčšie rozdiely v práci s reprezentáciou oproti klubu?

„Ten rozdiel je veľký. To by sme tu sedeli dve hodiny, aby sme to všetko porovnali. Je to hlavne v prioritách, ktoré musíte riešiť. V reprezentácií máme niekedy jeden tréning, kde sa všetci v jednom stave stretneme a môžeme sa pripraviť na najbližšieho súpera. Ostatné tréningy sú o dolaďovaní hráčov, ktorí prídu, ktorí majú zranenie, resp. vo svojich kluboch nehrali. Je to takou skupinovou formou, takže to chce skúsenosti a určitú logistiku, aby ten realizačný tím fungoval tak, ako má. Rozdiel medzi klubom je aj v tom, že s niektorými hráčmi iba konzultujem veci. V prípade, že majú voľno a ja tiež, sa stretneme, urobíme diagnózu a dám im nejaký ľahký program na týždeň – dva. Za osem dní sa nedá hráčov kondične dobiť, to je nemožné.“

Už nie niekoľkodňová, ale celoročná práca s masérom Máriom Prelovským. Vydržíte to?

„(Smiech). Zvykol som si. Ale nie, Majo je oživenie realizačného tímu. Po zvolení trénera Jána Kozáka bol jednen z nových členov v našom tíme. Myslím, že bez problémov a hlavne rýchlo zapadol medzi nás. Veľakrát vie odľahčiť situáciu, zabaviť kabínu. V tomto smere je to plus a odbornú robotu odvádza veľmi dobrú, o tom sa nemusíme ani baviť.“

Väčšina športovcov má nejaký vzor. Máte alebo mali ste aj vy nejaký vzor?

„Ako som spomínal na začiatku. V tej dobe, keď som začínal, nebol na mojom poste nikto známy. Skôr to boli futbaloví tréneri, ktorí sa mi páčili. Veľmi som obdivoval Sacchiho v AC Miláno, ktorý bol vo svojej dobe inovátor herných systémov. Z dnešných trénerov sa mi veľmi páči Carlo Ancelotti. Top odborníci na mojom poste sú určite Dán Jens Bangsbo (kondičný tréner dánskeho národného tímu, pozn. red.) a Talian Giampiero Ventrone, ktorý pôsobil v Juventuse. Musím sa ale poďakovať Jurajovi Kuckovi za to, že sme aj s kolegom mohli byť v Miláne. Bola to stáž so všetkým. Videli sme priamo „do kuchyne,“ nielen desať ihrísk a tristo lôpt. Veľmi sa mi páčia v tomto smere kluby ako AC Miláno, Juventus Turín, Borussia Dortmund či Bayern Mníchov, takže z týchto vzorov skôr tréneri a kluby.

Máte do budúcna ešte nejaký sen?

„Získať s Trnavou titul a hrať Európsku ligu, prípadne Ligu majstrov.“

Peter Žember, spartak.sk
foto: Lukáš Grinaj

 
 
  ARCHÍV ČLÁNKOV
začiatok späť    1   2   3   4   5   6   7   8   9    ďalej koniec
 


 
 
 
 
 
copyright johneliot.eu equality.skweb stránky, animácie, design, fotografia