Vstupenky na zápasy Spartaka
Your Choice
Unihouse/Garlando
Casino Olympic
RM JET
TravelStar
Hotel London Trnava
La Pension / La Cafe Trnava
Kapany interiér
EuroAutoŠkola
reklamný priestor pre Vás
TRNAVSKÝ HLAS
Rybárske potreby Mivardi - všetko pre Vašu rybačkuJohnEliot - eShopy - webStránky - grafika
na úvodnú stranu
na úvodnú stranu
na úvodnú stranu
oficiálna stránka klubu

ARCHÍV ČLÁNKOV



partneti stránky
johnELIOT - web stránky, grafika, animácie, fotografia
IKO foto - profesionálna fotografiafoto4F - fotoslužba, digiminilab
MTTnic

foto: Dominik TrubačVyzerá to na pikantné čítanie! Krátko pred Vianocami vychádza kniha, ktorá mapuje (nielen) futbalový život kapitána majstrovskej Trnavy Stanislava Jarábka. Ikona Spartaka v nej opisuje momenty, o ktorých verejnosť doposiaľ možno ani netušila. A tak ako počas svojho doterajšieho mediálneho vystupovania, ani v knižnej podobe si neberie servítku pred ústa!

Stanislav Jarábek zostal verný svojej prezývke Šabla a brúsi aj do sfér, ktoré doposiaľ boli tabu. Publikácia nesie príznačný názov: Neboli sme stále anjeli.

Jarábek spomína na momenty od svojho futbalového detstva v Suchej nad Parnou, opisuje ako sa nestal slovanistom, hoci na tréningu dorastencov bol – nakoniec len ako divák, prvé kroky v Trnave, vojenčinu v Pardubiciach, slávnu éru Spartaka, pôsobenie vo Vítkovicich, trénersku kariéru od Spartaka „B“, cez Senicu, Ostravu, Trnavu, Drnovice, Slovan až po Smolenice...

foto: Eleonóra SzombatováNechýbajú spomienky na spoluhráčov, množstvo príhod, ktoré doteraz neboli zverejnené. A neobišiel ani konflikt s Jozefom Adamcom, kde vysvetľuje ako problém vznikol, vyvíjal sa a skončil.

Dovedna 232 strán bohatého čítania zahŕňa takmer 200 čiernobielych i farebných fotografií, pričom mnohé uvidí futbalová verejnosť prvýkrát. Nechýba bohatá štatistická časť mapujúca pôsobiská Stanislava Jarábka, ale aj vystúpenie dorasteneckej reprezentácie ČR na ME 1957 v Španielsku či olympijského mužstva ČSSR na OH 1968 v Mexiku.

Publikáciu autorsky zostavil futbalový žurnalista Mojmír Staško a vychádza v edícii Športové legendy, v ktorej už predtým vyšli kúsky ako Krok od futbalového neba (o putovaní Spartaka slávnym ročníkom 1968 – 1969 a zápase s Ajaxom) a Predbehol dobu (o Antonovi Malatinskom).

„Trnavský futbal mal vo svojej slávnej ére – a nielen v nej – niekoľko pilierov. Patrili a patria k nim mená ako Malatinský, Švec, Kuna, Dobiaš, Adamec či Jarábek... Stanislav Jarábek je však akoby živá kronika celých desaťročí. Bol hráčom, trénerom i funkcionárom Spartaka, takýto trojboj absolvoval v klube málokto. Tí, čo ho poznajú, vedia, že je zároveň výborný rozprávač. Knihu sme foto: Lukáš Grinajkoncipovali tak, aby ostal v tejto pozícii a bola to dobrá idea. Myslím si, že tí, čo majú radi príbehy staršej éry, si prídu na svoje,“ uviedol Mojmír Staško.

Úvodné venovanie napísal do knihy Karol Dobiaš. Publikáciu vydal SPORT legal – spoločnosť Júliusa Šefčíka. Záujemcovia si ju môžu objednať aj cez internet na www.sportovelegendy.sk

Verejnosti predstavia tento knižný počin v nedeľu 20. decembra o 17.00 pred predajňou Panta Rhei v obchodnom centre City aréna, kde bude Stanislav Jarábek podpisovať knihu a kde bude možnosť získať aj iné spomínané z edície Športové legendy.


UKÁŽKY Z KNIHY
O PREZÝVKE

Po niekoľkých tréningoch v Spartaku som išiel s mužstvom odohrať priateľský zápas do Topoľčian. V nich sa hralo na škvare, pretože trávnaté ihrisko vtedy Topoľčany nemali. Treba povedať, že to nebolo len o nich, vtedy boli jednoducho škvarové ihriská v kurze. Zápas som odohral tak, že som predviedol pár svojich vkĺzačiek. Počujete dobre – na škvare, do toho by asi každý nešiel. Musím povedať, že mne vkĺzačky išli neskutočne, bol som na ne patrične hrdý. Nebola to pritom vec, ktorú by hráči ovládali. V Československu ich vynikajúco robil Svaťo Pluskal, dlhoročná opora Dukly Praha a československý reprezentant, okrem neho už skutočne len pár hráčov – spočítali by ste ich na prstoch jednej ruky. Ale či by niekto z nich išiel do vkĺzačky na škvare, to veru neviem, neviem... Aj som sa pri nich odral, ale stálo to za to. Keď sme dohrali, osprchovali sme sa a Janko Šturdík, jeden zo starších hráčov, zahlásil pred celou kabínou: „No, zdá sa, že ste nám dobrú šablu dovlékli.“ A tak mi prischla prezývka Šabla, ktorá sa so mnou viezla celý život.


O ALKOHOLOVOM TESTE V SPARTAKU V ZIME 1970/ 1971
Počas celého týždňa bol u nás na stáži jeden budúci lekár, ktorého diplomová práca mala tému vplyv alkoholu na športovca. Chodil okolo nás týždeň, robil merania, pozoroval nás. A chcel urobiť pokus, ktorý si najprv vydiskutoval s Valérom Švecom. Pred zápasom v Hlbokom chcel podať hráčom pol litra vína, hráči ho mali vypiť na „ex“ a on chcel potom sledovať, čo to s nimi urobí. Valér vtedy ešte samozrejme nebol oficiálnym trénerom, a tak nás dvoch s Kamilom Majerníkom požiadal, že to máme na seba vziať my, pretože my najviac znesieme. Tak sme si dali krígeľ vína. Zápas sme síce vyhrali 6:4, ale tie štyri inkasované góly sme mali na svedomí my dvaja a naša stratená orientácia. My sme teda zistili, aký vplyv na výkon futbalistu alkohol má, len by som bol zvedavý, čo vlastne vo svojej diplomovke zistil ten budúci lekár.


O JEDNEJ SKÚSENOSTI V DRESE PARDUBÍC
Ligový ročník 1958/ 1959 sa pre nás, myslím tým pre Duklu Pardubice, skončil veľkou blamážou. V závere ligy hrala u nás, vtedy pod komunistami nanúteným názvom Spartak Sokolovo, Sparta Praha, ktorá sa potrebovala zachrániť. Ocitla sa v situácii, keď bola popri Ústí nad Labem najvážnejším adeptom na druhé vypadávajúce miesto ona alebo Žilina. Matematika z pohľadu Sparty bola jasná, v Pardubiciach musela vyhrať. Zhodou okolností sme mali v mužstve dvoch Žilinčanov Holeša a Mravca. Sparta mala v pardubickom kádri na vojenčine takisto dvoch hráčov. Čo mám povedať? Koniec sezóny bol smutný. Prehrali sme 1:3. My Slováci sme pritom hrali čestne. Samozrejme, že sme nechceli prehrať, cítili sme to tak, že hráme aj za Žilinu, veď sme predsa Slováci! Ale stalo sa to, čo sa stať malo, pretože Sparta bola vtedy silná... Podali sme slabý výkon, najmä niektorí českí hráči. Samozrejme, v niektorých prípadoch to bolo do očí bijúce. Na druhý deň zasadal výbor Dukly, v ktorom boli len vojaci plus jeden civil a rozhodli sa, že podajú protest. Označili dokonca aj vinníkov. Rozhodnutie disciplinárnej komisie však bolo také, že do ďalšieho ročníka sa Dukle Pardubice akurát odpočítalo šesť bodov a bol jej zastavený prílev kvalitných futbalistov.


O AFRICKOM ZÁJAZDE SPARTAKA TRNAVA V ROKU 1960
Bývali sme v hoteli, ktorého majiteľom bol Talian. Ten samozrejme víno mal. Ale od trénera Malatinského sme ho mali zakázané. Ibaže, medzi staršími hráčmi sa našli ostrieľaní fajnšmekri ako Imro Stacho „Capan“ alebo Karol Tibenský, a tí vymysleli a zároveň dohodli s týmto majiteľom hotela, že za šesť fliaš nealkoholických nápojov nám mohol dať jeden liter vína. Totiž - nealkoholické nápoje sme mohli konzumovať podľa dohody v neobmedzenom množstve, ale víno sme mali zakázané. Talian súhlasil s tým, že zapíše, že sme vypili šesť fliaš Coca Coly a reálne nám namiesto nich dal liter vína. Keď sa to na záver nášho pobytu vyúčtovalo, tak vedenie na čele s Malatinským bolo užasnuté, že koľko tí naši chalani vypili nealkoholických nápojov.


AKO SA V ROKU 1962 UVOĽNILA CESTA PRE MALATINSKÉHO
Bola tu ale prekážka. A to tréner Hanák. Stáli za ním straníci, ktorí si pamätali, čo sa stalo v 1960. roku a chceli to stále riadiť tak po svojom, po socialisticky. Z obavy pred nimi Fero Novák vymyslel perfektný scenár, v ktorom sme mali veľkú úlohu zohrať ja a Imro Stacho. V roku 1962 po jesennej časti sezóny sa uskutočnilo posledné zasadnutie výboru futbalového oddielu, na ktorý sme boli pozvaní Imro Stacho ako kapitán mužstva a ja. Musím dodať, že sme už boli aj patrične pripravení na Novákov scenár. Našou úlohou bolo podporiť návrat Antona Malatinského a vystúpiť ako opozícia voči trénerovi Hanákovi. Nechceli sme do toho ísť, lebo sme hovorili, že takto vystupovať voči trénerovi sa nepatrí. Riešte si to sami – hovorili sme. Ale presvedčili nás. Pred zasadnutím výboru sme povinne museli vypiť fľašu vína, aby sme sa posmelili. Aby sme boli smelší v tom, čo sme museli povedať - že nie sme spokojní s tréningami, že tréner Hanák z pracovných dôvodov vynecháva tréningy, že máme na viac, že sa netrénuje dobre a také to blá – blá - blá. Ale zabralo to. Doktor Hanák už do zimnej prípravy Spartaka nenastúpil...


O VLADOVI HAGAROVI
V Južnej Amerike sme ho raz pozorovali pri nákupoch na miestnom trhu. Stál úplne sám pri klietke s papagájmi. My sme ho tajne počúvali, čo im hovorí. Učil ich po slovensky kliať, boli tam samé vulgárne slová. Papagáje nereagovali, a tak žiadneho nekúpil. Nuž, bolo by zaujímavé, keby sa niektorý v slovenčine uchytil...
Moje posledné stretnutie s ním bolo na piešťanskej Sĺňave, kde som bol na sústredení s Duklou Banská Bystrica. V jedno nedeľné popoludnie ma tam prišiel navštíviť. Podebatovali sme o kadečom možnom a pri odchode domov nezabudol spraviť príjemný „podraz“. Vo vestibule mali hráči vo veľkej kanvici k dispozícii teplý čaj. Vlado im doňho bez môjho vedomia vylial dva litre rumu. A ja som sa večer čudoval, čože sú tí moji hráči takí zhovorčiví a veselí...


O JOŽOVI ADAMCOVI
Dnes, keď človek nad Jožom rozmýšľa, tak až žasne nad tým, čo mu napadalo počas jeho futbalovej kariéry. Keď sme doma na snehu hrali odvetu Stredoeurópskeho pohára proti Honvédu, vyhrávali sme 3:0 a robili sme si z Maďarov srandu. Pár minút pred koncom už Joža oziabali nohy, a tak s povolením trénera  išiel dole do kabín. Ešte nemal kopačky dole, keď sa kopala penalta. Toni – báči povedal: „Idzte zavolat Hatrla!“ Nikomu inému tú penaltu nedovolil kopať. Joža rýchlo zavolali, ten sa prihlásil u rozhodcu, že bol akože ošetrovaný, aby ho náhodou nevylúčil. Kopol penaltu, dal gól a išiel zasa dole. Viete si niečo také vôbec predstaviť?

Ján Král
foto: Dominik Trubač & Eleonóra Szombatová & Lukáš Grinaj

 
 
  ARCHÍV ČLÁNKOV
24.12.2015
začiatok späť    1   2   3   4   5   6   7   8   9    ďalej koniec
 


 
 
 
 
 
copyright johneliot.eu equality.skweb stránky, animácie, design, fotografia